Klavírna muzikoterapia

Čo je a čo nie muzikoterapia?

Hoci na Slovensku je pojem muzikoterapia relatívne nový, vo svete sa považuje za etablovanú odbornú službu. Ako napovedá samotný názov, hudba je hlavným nástrojom, ktorý je možné zamerať na rôzne psychické, kognitívne, sociálne, emocionálne a iné problémy.

Obrovskou výhodou je nielen absencia vedľajších účinkov či vzniku závislosti, ktoré sú veľkým problémom pri medikamentóznej liečbe, ale aj rozsiahly rozsah zamerania, a navyše aj šírka cieľovej skupiny: príjemcami muzikoterapie môžu byť doslova všetci, od ešte nenarodeného plodu dieťaťa až po paliatívnych pacientov.

Muzikoterapia je mocný nástroj liečby rôznych ochorení a môže byť užitočnou súčasťou viacerých pomáhajúcich profesií. Hudba ľudstvo od nepamäti nielen sprevádza, odzrkadľuje a tiež výrazným spôsobom formuje, ale používa sa ako liečivý nástroj po celé storočia. Už Platón aj Aristoteles tvrdili, že hudba ovplyvňuje dušu a môže formovať charakter jednotlivca. Hippokrates bol medzi prvými, ktorí hudbu použili ako liek pre duševne chorých pacientov a jeho práca sa považuje za základ literatúry o muzikoterapii. Muzikoterapia sa objavuje dokonca v Biblii, keď Dávid hral na harfu, aby zbavil kráľa Saula zlého ducha. V trinástom storočí boli arabské nemocnice vybavené muzikoterapeutickými miestnosťami a napríklad nemocnica v Sidi Frej v Maroku sa neskôr stala vzorom psychiatrických liečební. Avšak základ muzikoterapie ako moderného vedného odboru sa položil v medzivojnovom období, keď najmä v Spojenom kráľovstve hudobníci cestovali po nemocniciach a hrali skladby pre vojakov trpiacich emocionálnymi a fyzickými traumami spôsobenými vojnou. Prvou vysokou školou na svete ponúkajúca študijný odbor muzikoterapia bola Michigan State University v roku 1944.

Muzikoterapia je jeden zo spôsobov komplexnej terapie, kedy sa berie do úvahy ako fyzický, tak aj psychický a sociálny rozmer každého človeka.

Muzikoterapeutické aktivity cielene stimulujú svalový systém a rytmika podporuje koordináciu pohybov. Muzikoterapia upokojuje, pomáha pri nespavosti a prepracovanosti, odbúrava stres, podporuje pamäť a sústredenie, redukuje pocit izolovanosti a buduje sociálne vzťahy, spev posilňuje rečové schopnosti. Vhodne zvolená hudba a muzikoterapeutické aktivity dokážu znížiť krvný tlak a stabilizovať pulz, kontrola dýchania pri speve a aktivácia svalového systému pri tanci/muzikoterapeutických cvičeniach podporujú správnu činnosť srdca. Muzikoterapia má veľký význam aj v liečbe závislostí a v paliatívnej starostlivosti.

Muzikoterapia dokáže pomôcť deťom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, podporuje zdravý vývin a vývoj dieťaťa, proces učenia, sociálnu integráciu. U seniorov muzikoterapeutické aktivity podporujú plasticitu mozgu, hra na hudobnom nástroji zlepšuje motoriku a tanec pozitívne vplýva na koordináciu pohybov a udržanie rovnováhy.

Čo muzikoterapia nie je

Ošetrenie zvukom tiež označované za sound healing spočíva v pasívnom prijímaní zvukových vibrácií, ktoré vydávajú najčastejšie špeciálne alebo etnické hudobné nástroje, napríklad tzv. spievajúce misy, ale taktiež sa používajú gongy, zvony, prípadne vibračné a zvukové frekvencie v kombinácii s hudbou alebo jej prvkami (rytmus, melódia). Prijímateľ si urobí pohodlie a na navodenie stavu harmónie sa pohrúži do vlastného vnútra s pomocou meditačných tónov, ktoré vyvolávajú výrazný stav pokoja, ktorý pomáha človeku pri vstupe do meditácie. Používajú sa na hlbokú relaxáciu, redukciu stresu, reiki.

Muzikoterapia je predovšetkým založená na hudbe, na harmónii i konkrétnych piesňach, nie na samostatne použitých tónoch. Hudba využívaná na tento účel môže byť aj nemelodická, t.j. produkovaná výlučne bicími nástrojmi, avšak nie výlučne pasívne prijímaná a prevažuje použitie klávesových, strunových a bicích hudobných nástrojov a, samozrejme, najmä spevu.

A napokon, muzikoterapia si vyžaduje intenzívne štúdium nielen v hudobnej sfére, ale aj v iných oblastiach, keďže tento vedný odbor je na rozhraní sociálnej práce, medicíny, psychológie.

Každé sedenie je unikátne a jeho jednotlivé časti majú vlastný cieľ a techniky. Muzikoterapeut sa opiera o vopred pripravené osnovy, avšak zároveň dĺžku, formu i obsah každej aktivity citlivo prispôsobuje poslucháčom, aby zaistil dosiahnutie vytýčeného cieľa. V interaktívnej časti sedenia majú príjemcovia možnosť zapojiť sa do diania a buduje sa skupinové povedomie. Využívajú sa početné muzikoterapeutické aktivity, ktoré majú širokú škálu zamerania a rôzne podoby.